Mechanizmus účinku
GHRP-6 podporuje sekréciu vlastného GH namiesto toho, aby nahrádzal celý GH proteín. Howard a kolegovia klonovali a charakterizovali receptor syntetických stimulátorov sekrécie GH. Bowers a kolegovia v ľudských experimentoch zaznamenali vzostup GH a väčšiu kombinovanú odpoveď s GHRH. Pri niektorých podmienkach pozorovali aj zmeny prolaktínu a kortizolu. Kombinovaná odpoveď podporuje interakciu v hormonálnom systéme, ale nedokazuje totožné vlastnosti rôznych stimulátorov ani dlhodobý funkčný prínos.
Stav dôkazov
Bowersova práca z roku 1990 skúmala 18 zdravých mužov pri akútnych podmienkach GHRP-6, placeba a GHRH. Jaffe a kolegovia neskôr porovnávali dlhšiu infúziu GHRP-6 s fyziologickým roztokom u deviatich zdravých mladých mužov. Uviedli zmenu amplitúd pulzov a integrovanej koncentrácie GH aj vyšší IGF-I; frekvencia pulzov sa v danom experimente nezmenila. Malé štúdie charakterizujú hormonálnu dynamiku bez dôkazu trvalého zlepšenia sily, zotavenia alebo starnutia. Zvýšenie GH či IGF-I nie je totožné s takýmto výsledkom. Klonovanie receptora dopĺňa molekulový kontext, nepridáva ďalšiu klinickú štúdiu. Pri interpretácii treba zachovať presný peptid, populáciu a meranie; modifikovaný antagonista D-Lys3-GHRP-6 či GHRP-2 sú iné látky.
Otázky k stavu výskumu
- Ako sa GHRP-6 líši od GHRH a celého GH?
- GHRP-6 je krátky stimulátor sekrécie, GHRH je uvoľňujúci hormón a GH je väčší hormón, ktorého sekrécia sa meria. Kombinovaná odpoveď neznamená zameniteľnosť týchto molekúl.
- Dokazuje vzostup GH alebo IGF-I vyššiu svalovú silu?
- Nie. Sú to hormonálne ukazovatele. Funkčný prínos musí preukázať vhodná kontrolovaná štúdia, ktorá daný výsledok skutočne meria v relevantnej populácii. Vybrané práce GHRP-6 skúmajú predovšetkým hormonálnu dynamiku.
- Možno pripísať výsledky D-Lys3-GHRP-6 alebo GHRP-2 GHRP-6?
- Nie. Modifikovaný antagonista aj odlišný stimulátor sekrécie majú vlastnú identitu a účinky. Výsledok musí zostať priradený ku konkrétnej molekule, nie iba k všeobecnému označeniu GHRP.
Zdroje
- Bowers et al., J Clin Endocrinol Metab 1990DOI: 10.1210/jcem-70-4-975PMID: 2108187
- Jaffe et al., J Clin Endocrinol Metab 1993DOI: 10.1210/jcem.77.6.7903313PMID: 7903313
- Howard et al., Science 1996 (identifikácia receptora stimulátorov sekrécie GH)DOI: 10.1126/science.273.5277.974PMID: 8688086
- Cabrales et al., Eur J Pharm Sci 2013 (ľudská farmakokinetika intravenózne podaného peptidu)DOI: 10.1016/j.ejps.2012.10.006PMID: 23099431
